33. kráľ im povedal: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána, vysaďte môjho syna Šalamúna na mulicu a odveďte ho dolu ku Gichónu.
34. Tam ho kňaz Cádok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Nato zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún!
35. Vy pôjdete za ním. On príde a zasadne na môj trón namiesto mňa. Jeho som ustanovil za vojvodcu nad Izraelom a Júdom.
36. Jehójadov syn Benája odpovedal kráľovi: Amen! Tak rozhodol Hospodin, Boh môjho pána a kráľa.
37. Ako bol Hospodin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vyvýši nad trón kráľa Dávida, môjho pána.
38. Kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehójadov syn Benája, Kereťania a Peleťania zišli dolu, vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gichónu.
39. Kňaz Cádok vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: Nech žije kráľ Šalamún!
40. Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla.
41. Počul to Adónija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Jóab počul zvuk trúby, spýtal sa: Prečo je toľko hluku v meste?
42. Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjatára. Adónija mu povedal: Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu.
43. Jonatán mu však odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna.
44. Kráľ s ním poslal kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehójadovho syna Benáju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu.
45. Kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli.
46. Šalamún už sedí na kráľovskom tróne.
47. Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj! Kráľ sa na lôžku uklonil
48. a dodal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne!
49. Tu sa všetci Adónijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou.
50. Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára.