24. Nátan sa potom spýtal: Môj pán a kráľ, ty si to povedal: Adónija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón?
25. Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: Nech žije kráľ Adónija!
26. Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehójadovho syna Benáju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval.
27. Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.
28. Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním.
29. Kráľ prísažne vyhlásil: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap,
30. ešte dnes presadím to, k čomu som sa ti zaviazal prísahou na Hospodina, Boha Izraela, že mojím nástupcom, ktorý po mne zasadne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún.
31. Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poctu a zvolala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!
32. Potom kráľ Dávid prikázal: Zavolajte mi kňaza Cádoka, proroka Nátana a Jehójadovho syna Benáju! Keď pred neho predstúpili,
33. kráľ im povedal: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána, vysaďte môjho syna Šalamúna na mulicu a odveďte ho dolu ku Gichónu.
34. Tam ho kňaz Cádok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Nato zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún!
35. Vy pôjdete za ním. On príde a zasadne na môj trón namiesto mňa. Jeho som ustanovil za vojvodcu nad Izraelom a Júdom.
36. Jehójadov syn Benája odpovedal kráľovi: Amen! Tak rozhodol Hospodin, Boh môjho pána a kráľa.
37. Ako bol Hospodin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vyvýši nad trón kráľa Dávida, môjho pána.