1. Izraelitov bude počtom ako piesku v mori,ktorý nemožno zvážiť ani spočítať.Miesto toho, aby im hovorili: Vy nie ste môj ľud,budú im hovoriť: deti živého Boha.
2. Potom sa zhromaždia spolu Júdovci a Izraeliti,ustanovia si jedného vodcu a vyjdú z krajiny.To bude veľký deň Jezreela.
3. Povedzte vašim bratom: Môj ľuda vašim sestrám: Omilostená.
4. Žalujte svoju matku, obžalujte ju,že nie je mojou ženou,a tak ani ja nie som jej mužom.Nech si odstráni z tváre znaky smilstvaa z pŕs znaky cudzoložstva!
5. Ak nie, vyzlečiem ju donahaa vystavím ju takú, akou bola v deň svojho narodenia.Obrátim ju na pustatinu, spravím jupodobnú vyprahnutej zemi,nechám ju zomrieť od smädu.
6. Nad jej deťmi sa nezmilujem,keďže sú to deti zo smilstva,
7. lebo ich matka smilnila,ich rodička sa dopustila hanebnosti,veď hovorievala: Pôjdem za svojimi milencami,za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu,vlnu a plátno, olej a nápoje.
8. Preto hľa! Zahradím jej cestu tŕníma ohradím ju múrom,takže nenájde svoje chodníky.
9. Vydá sa za svojimi milencami, ale nedostihne ich,bude ich hľadať, ale nenájde ich.Vtedy povie: Vrátim sa k svojmu prvému mužovi,lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.
10. Ona však nevie, že to ja som jej dával obilie,mušt a čerstvý olej.Dal som jej mnoho striebra a zlata,ale venovala ho Baálovi.
11. Preto si vezmem späť svoje obilie, až príde jeho čas,a svoj mušt, keď príde jeho obdobie.Odnímem od nej svoju vlnua plátno, určené na zakrytie jej nahoty.
12. Teraz odhalím jej nehanebnosťpred očami všetkých jej milencova nikomu sa nepodarí zachrániť ju z mojej moci.
13. Urobím koniec všetkým jej radostiam— sviatkom, oslavám novmesiaca,dňom sobotného odpočinkua všetkým slávnostným príležitostiam.
14. Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí:Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci.Nechám ich zarásť lesoma potom ich požerie divá zver.
15. Potrestám ju za dni zasvätené baálom,keď im prinášala kadidlové obety,zdobila sa náušnicami a šperkamia chodila za svojimi milencami,na mňa však zabúdala— znie výrok Hospodina.
16. Preto hľa! Vyvábim ju, zavediem na púšťa prehovorím k jej srdcu.
17. Odtiaľ jej dám vinice a údolie Áchor ako bránu nádejea odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti,ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.
18. V ten deň— znie výrok Hospodina —bude ma volať: Môj muž,a nebude ma viac volať: Môj Baál.