23. alebo spustí naňho kameň, ktorý ho môže zabiť, bez toho, aby ho videl, a následkom toho zomrie, hoci mu nebol nepriateľom ani proti nemu nič zlé nezamýšľal,
24. v takom prípade pospolitosť rozsúdi medzi tým, kto smrť zapríčinil a pomstiteľom krvi, a to podľa týchto právnych ustanovení.
25. Pospolitosť toho, kto smrť zapríčinil, vytrhne z ruky pomstiteľa krvi a zavedie ho do jeho útočiskového mesta, kam sa utiekal. V ňom zostane až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom.
26. No ak ten, kto zabil, opustí územie svojho útočiskového mesta, do ktorého utiekol,
27. a pomstiteľ krvi ho dostihne mimo územia útočiskového mesta a zabije ho, nedopustí sa krvnej viny.
28. Preto ten, kto zabil, musí zostať vo svojom útočiskovom meste až do smrti veľkňaza. Ten, kto zabil, sa môže na svoje vlastné územie vrátiť len po smrti veľkňaza.
29. Toto bude právnym ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách.
30. Každého vraha, ktorý zabil človeka, bude možno vydať na smrť len na základe výpovedí svedkov. Výpoveď jedného svedka nebude stačiť na to, aby niekto mohol byť odsúdený na smrť.
31. Za život vraha, ktorý je hoden smrti, nesmiete prijať výkupné; ten musí zomrieť.
32. Výkupné nesmiete prijať ani za toho, kto ušiel zo svojho útočiskového mesta a chcel by sa vrátiť a bývať v krajine ešte pred smrťou veľkňaza.
33. Nepoškvrňujte krajinu, v ktorej bývate, lebo práve krv poškvrňuje krajinu. Zmierenie za vyliatu krv môžete pre krajinu získať len krvou toho, ktorý ju vylial.
34. Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate a v ktorej bývam ja, lebo ja, Hospodin, bývam medzi Izraelitmi.