13. Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi.
14. Namiesto otcov ste teraz prišli vy, potomstvo hriešnych mužov, aby sa Hospodin na Izraelitov ešte viac rozhneval.
15. Ak sa od neho odvrátite, nechá ich ešte dlhšie na púšti a vy všetok tento ľud privediete do záhuby.
16. Pristúpili k Mojžišovi a povedali: Postavíme len ohrady pre stáda a mestá pre svoje rodiny.
17. Sami sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť v čele Izraelitov, kým ich nedovedieme na ich miesto. Naše deti však zostanú v mestách, opevnených proti obyvateľom tejto krajiny.
18. Do svojich domov sa nevrátime, kým každý Izraelita nedostane svoje dedičné vlastníctvo.
19. Nerobíme si nárok na dedičstvo s nimi za Jordánom, keďže nám pripadá dedičstvo z východnej strany Jordána.
20. Mojžiš im povedal: Ak naozaj dodržíte toto slovo, ak sa pred Hospodinom vyzbrojíte do boja
21. a všetci vyzbrojení prejdete pred Hospodinom cez Jordán, keď Hospodin vyženie spred seba svojich nepriateľov,
22. ak bude krajina pred Hospodinom podmanená, len potom sa vrátite a pred Hospodinom a Izraelom budete bez viny. Potom bude táto krajina vaším vlastníctvom pred Hospodinom.
23. No ak to neurobíte, prehrešíte sa proti Hospodinovi. Vedzte, že váš hriech vás zastihne.
24. Stavajte si teda mestá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili.
25. Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: Pane, tvoji sluhovia urobia, ako rozkážeš.
26. Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zostanú tu, v gileádskych mestách,
27. ale všetci tvoji služobníci prejdú vyzbrojení pred Hospodinom do boja, ako káže náš pán.
28. Potom dal Mojžiš rozkaz kňazovi Eleazárovi, Jozuovi, synovi Núna, a náčelníkom otcovských rodov v kmeňoch Izraelitov.