1. Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábčankami,
2. ktoré ho pozývali na obetné hostiny na počesť svojich božstiev. Ľud sa zúčastňoval ich obetných hodov a klaňal sa ich bohom.
3. Keď sa Izraeliti dostali do služby Baál-Peóra, Hospodinov hnev vzplanul proti nim.
4. Hospodin povedal Mojžišovi: Vezmi všetkých predstaviteľov ľudu a pre Hospodina im dolám kosti a vystav ich na slnku, aby sa prudký hnev Hospodina odvrátil od Izraela.
5. Mojžiš teda rozkázal izraelským sudcom: Nech každý spomedzi svojich mužov zabije tých, čo sa oddali Baál-Peórovi.
6. Vtom prišiel istý Izraelita a pred očami Mojžiša a celej izraelskej pospolitosti priviedol k svojim bratom Midjánčanku práve vtedy, keď pri vchode do stanu stretávania nariekali.
7. Keď to videl Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, vstal spomedzi pospolitosti, vzal do rúk kopiju,
8. vošiel za Izraelitom do ženskej časti stanu a tam ich oboch, Izraelitu i ženu prebodol. Tak bola zastavená pohroma medzi Izraelitmi.
9. Tých, čo pre túto pohromu zomreli, bolo dvadsaťštyritisíc.
10. Hospodin povedal Mojžišovi:
11. Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelitov, keď medzi nimi horlil za mňa, ako ja horlím za nich. Preto som v žiarlivosti nemusel vyhubiť Izraelitov.
12. Povedz mu teda, že s ním uzatváram zmluvu pokoja.
13. Podľa tejto zmluvy bude jemu a jeho potomstvu trvalo patriť kňazstvo a bude teda vykonávať obrad zmierenia za Izraelitov.
14. Izraelita, ktorého zabili spolu s Midjánčankou, volal sa Zimri; bol to syn Sálua, kniežaťa z rodu Šimeónovcov.
15. Zabitá Midjánčanka sa volala Kozbi, bola to dcéra Cúrova, ktorý bol popredným mužom istého rodu v Midjánsku.
16. Hospodin povedal Mojžišovi:
17. Obkľúčte Midjánčanov a usmrťte ich!
18. Veď aj oni vás zvierali svojimi úskokmi, keď vás zvádzali Peórom a Kozbi, dcérou midjánskeho kniežaťa, svojou sestrou, ktorú zabili v deň pohromy pre Peóra.
19. Vtedy prestala pohroma.