18. Bileám odpovedal Balákovým služobníkom: Keby mi dal Balák toľko striebra či zlata, koľko sa zmestí do jeho paláca, ani tak nemôžem prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, — nič nemôžem vykonať!
19. Zostaňte tu však aj cez noc, aby som sa dozvedel, čo mi ešte oznámi Hospodin.
20. V noci prišiel Boh k Bileámovi a povedal mu: Ak ťa prišli tí muži volať, vstaň a choď s nimi. Rob však len to, čo ti poviem.
21. Bileám ráno vstal, osedlal si oslicu a odišiel s moábskymi kniežatami.
22. Jeho odchod roznietil Boží hnev. Hospodinov anjel sa mu postavil do cesty, aby mu prekážal v jazde na oslici. Bileáma sprevádzali aj dvaja jeho sluhovia.
23. Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela stáť v ceste s vytaseným mečom v ruke, odbočila z cesty a šla do poľa. Bileám bil oslicu, lebo odbočila z cesty.
24. Hospodinov anjel sa postavil na chodník medzi vinicami, kde bol múr z jednej i z druhej strany.
25. Keď oslica znova uvidela Hospodinovho anjela, pritisla sa k múru a Bileámovi pritlačila oň nohu. No Bileám ju znova zbil.
26. Hospodinov anjel ho opäť predišiel a zastal na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo.
27. Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela, padla pod Bileámom. Bileám sa nahneval a začal biť oslicu palicou.
28. Vtedy Hospodin otvoril oslici ústa a ona povedala Bileámovi: Čo som ti urobila, že ma už tretíkrát biješ?
29. Bileám jej odvetil: Svojvoľne si si počínala voči mne. Keby som mal po ruke meč, hneď by som ťa zabil.
30. Oslica sa znova ozvala: Či nie som tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdíš? Správala som sa niekedy k tebe takto? On odpovedal: Nie.
31. Vtedy Hospodin otvoril Bileámovi oči, takže zazrel Hospodinovho anjela stáť na ceste s vytaseným mečom v ruke. Bileám sa mu hlboko poklonil a padol pred ním na tvár.