12. Nato dal Mojžiš zavolať Dátana a Abírama, Elíabových synov. Oni však odpovedali: Nejdeme!
13. Je to málo, že si nás vyviedol z krajiny oplývajúcej mliekom a medom, aby si nás nechal pomrieť na tejto púšti? Ešte sa chceš stať nad nami aj neobmedzeným vládcom?
14. Veď si nás neuviedol do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, ani si nám nedal do vlastníctva polia a vinice. Chceš azda vyklať oči týmto mužom? Nejdeme!
15. Vtedy sa Mojžiš veľmi nahneval a povedal Hospodinovi: Nevšímaj si ich obety. Jediného osla som od nich nevzal, nikomu z nich som nič zlé neurobil.
16. Mojžiš potom Kórachovi povedal: Ty a celá tvoja skupina buďte zajtra pred Hospodinom, teda ty, oni a Áron.
17. Každý z vás si vezme svoju kadidelnicu, dá do nej kadidlo a prinesie ju pred Hospodina; bude to spolu dvestopäťdesiat kadidelníc. Aj ty a Áron si vezmete svoju kadidelnicu.
18. Každý si teda vzal svoju kadidelnicu, dal do nej oheň a vložil naň kadidlo. Potom sa všetci postavili k vchodu stanu stretávania spolu s Mojžišom a Áronom.
19. Kórach zhromaždil proti nim celú skupinu k vchodu stanu stretávania. Vtom sa celej pospolitosti zjavila Hospodinova sláva.
20. Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi:
21. Oddeľte sa od tejto skupiny! Okamžite ich zničím.
22. Vtedy obaja padli na tvár a volali: Bože, Bože, ktorému patrí duch každého človeka! Pre jedného muža, ktorý zhrešil, sa chceš hnevať na celú pospolitosť?
23. Hospodin odpovedal Mojžišovi:
24. Povedz pospolitosti: Vzdiaľte sa z okolia príbytku Kórachovho, Dátanovho a Abíramovho!
25. Mojžiš sa odobral k Dátanovi a Abíramovi. Starší Izraela stáli za ním.
26. Pospolitosti povedal: Odstúpte od stanov týchto bezbožných mužov a nedotýkajte sa ničoho, čo je ich, aby ste nezahynuli pre všetky ich hriechy.
27. Vzdialili sa teda z okolia príbytku Kórachovho, Dátanovho a Abíramovho. Dátan a Abíram vyšli a postavili sa k vchodu do svojich stanov so svojimi ženami, synmi a deťmi.
28. Mojžiš povedal: Nič nekonám z vlastnej vôle; všetky tieto skutky ma poslal vykonať Hospodin. Poznáte to podľa tohto: