6. Jozua, syn Núna a Káleb, syn Jefunnea, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho
7. a celej pospolitosti Izraelitov povedali: Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá.
8. Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom.
9. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!
10. Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva.
11. Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal?
12. Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on.
13. No Mojžiš povedal Hospodinovi: Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou,
14. a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci.
15. Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia:
16. Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, usmrtil ich na púšti.
17. Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil:
18. Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.
19. Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ.
20. Hospodin odpovedal: Odpúšťam mu, ako si prosil.