18. Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.
19. Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ.
20. Hospodin odpovedal: Odpúšťam mu, ako si prosil.
21. No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem,
22. nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, no napriek tomu ma aspoň desaťkrát pokúšali, a neposlúchli ma,
23. neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje.
24. No svojho služobníka Káleba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva.
25. V údolí bývajú Amálekovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru.
26. Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi:
27. Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne.
28. Povedz im: Ako žijem — znie výrok Hospodina — naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili.
29. Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne.
30. Ani jeden z vás nevojde do krajiny, pre ktorú som pod prísahou zodvihol svoju ruku, že v nej budete bývať, okrem Káleba, Jefunneovho syna, a Jozuu, Núnovho syna.
31. No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli.