6. Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.
7. Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici.
8. Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom.
9. Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna.
10. Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo
11. a vyčítal Hospodinovi: Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu?
12. Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: Nes ho vo svojom náručí, ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom.
13. Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: Daj nám mäso! Chceme sa najesť.
14. Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká.
15. Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.
16. Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi sedemdesiat starších mužov Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správcami, a priveď ich k stanu stretávania; nech sa ta postavia s tebou.
17. Zostúpim ta a budem sa s tebou rozprávať. Vezmem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, potom budú niesť ťarchu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám.
18. Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte! Hospodin vám dá mäso a najete sa.
19. Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní,