26. Dvaja muži však zostali v tábore, jeden sa volal Eldád a druhý Médad. Aj na nich spočinul duch, lebo patrili k zapísaným. Pretože nevyšli k stanu, prorokovali v tábore.
27. Istý mládenec pribehol k Mojžišovi a oznámil mu: Eldád a Médad prorokujú v tábore.
28. Vtedy sa ozval Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec posluhoval Mojžišovi, a povedal: Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to!
29. Mojžiš mu však povedal: Ty žiarliš namiesto mňa? Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho Ducha!
30. Potom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Izraela.
31. Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme.
32. Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora.
33. No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu.
34. Preto dali tomu miestu meno Kibrót-Hattaava, lebo tam pochovali nenásytný ľud.
35. Ľud z Kibrót-Hattaavy odišiel do Chacerótu a tam zostal.