60. Všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo tristodeväťdesiatdva.
61. Tí prišli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúba, Addónu a z Imméru, no nemohli dokázať, že ich otcovský rod a pôvod je z Izraela.
62. Delájových, Tóbijových a Nekódaových potomkov bolo šesťstoštyridsaťdva.
63. Z kňazov potomkovia Chobaja, Kóca a Barzillaja, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Gileádčana Barzillaja a volal sa podľa ich mena,
64. hľadali svoju listinu rodového záznamu. Keď sa však nenašla, boli vyhlásení za nevhodných na kňazskú službu.
65. Miestodržiteľ im povedal, že nesmú jesť z najsvätejších vecí, kým nebude ustanovený kňaz, ktorý sa bude dopytovať pomocou urím a tummím.
66. Celé spoločenstvo dovedna tvorilo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat ľudí
67. okrem otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem. Mali aj dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok. Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť,
68. tiav mali štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisícsedemstodvadsať.
69. Niekoľkí z predákov rodov prispeli na dielo: miestodržiteľ pridal k chrámovému pokladu tisíc zlatých drachiem, päťdesiat kropeničiek a päťstotridsať kňazských rúch.
70. Z predákov rodov prispeli na poklad určený pre dielo dvadsaťtisíc zlatých drachiem a dvetisícdvesto mín striebra.
71. Toho, čo daroval zvyšok ľudu, bolo dvadsaťtisíc zlatých drachiem, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských rúch.
72. Nato sa kňazi, leviti, vrátnici, speváci, ako aj niektorí z ľudu usídlili v Jeruzaleme, chrámoví nevoľníci i celý Izrael zasa vo svojich mestách. Keď nadišiel siedmy mesiac, Izraeliti už boli vo svojich mestách.