7. Vraj si ustanovil aj prorokov, aby v Jeruzaleme o tebe prevolávali: Judsko má kráľa! Takú správu môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!
8. Nato som odkázal: Nič z toho, čo tvrdíš, sa nestalo. Sám si si to vymyslel.
9. Tí všetci nás chceli zastrašiť. Hovorili si: Ich ruky ochabnú v práci a tá sa nedokončí. Tak teda, Bože, posilni moje ruky!
10. Vošiel som do domu Šemaju, Delájovho syna, Mehétabelovho vnuka, ktorý žil oddelene, lebo bol nečistý. Povedal mi:Poďme do Božieho domu, do vnútra chrámu,zavrime dvere chrámu, lebo sa ťa chystajú zabiť,v noci sa ťa chystajú zabiť!
11. Ja som však odvetil: Môže niekto ako ja utiecť? Môže niekto ako ja vojsť do chrámu a zostať nažive? Nevojdem.
12. Zbadal som, že ho Boh neposlal, ale proroctvo o mne vyslovil preto, lebo ho Tóbija a Sanballat najali za odmenu.
13. Bol najatý, aby som dostal strach, urobil to a prehrešil sa. Použili by to na šírenie zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť.
14. Pamätaj, Bože môj, na Tóbiju a Sanballata, na tieto ich skutky aj na prorokyňu Nóadju a ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali!
15. Tak boli dvadsiateho piateho elúla hradby dohotovené za päťdesiatdva dní.