1. Keď oznámili Sanballatovi, Tóbijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby a neostali na nich trhliny, hoci vráta do brán som do tých čias ešte neosadil,
2. Sanballat a Gešem mi odkázali: Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine na rovine Óno. Zamýšľali mi však urobiť niečo zlé.
3. Ja som k nim však poslal poslov s odkazom: Musím vykonať veľkú prácu, preto ta nemôžem prísť. Prečo by sa mala práca prerušiť iba preto, že ju opustím, aby som zišiel k vám?
4. Podobným spôsobom mi poslali odkaz štyri razy, no ja som im odpovedal rovnako.
5. Sanballat podobne poslal ku mne svojho sluhu aj piaty raz. Ten mal v ruke otvorený list,
6. v ktorom bolo napísané: Počuť medzi národmi — aj Gešem to tvrdí —, že sa ty a Júdovci zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby. Podľa týchto rečí sa chceš sám stať ich kráľom.
7. Vraj si ustanovil aj prorokov, aby v Jeruzaleme o tebe prevolávali: Judsko má kráľa! Takú správu môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!
8. Nato som odkázal: Nič z toho, čo tvrdíš, sa nestalo. Sám si si to vymyslel.
9. Tí všetci nás chceli zastrašiť. Hovorili si: Ich ruky ochabnú v práci a tá sa nedokončí. Tak teda, Bože, posilni moje ruky!