1. Ľud, najmä ženy, začali hlasno volať o pomoc svojim židovským krajanom.
2. Niektorí sa sťažovali: Svojich synov a dcéry musíme dávať do zálohu, aby sme dostali obilie, najedli sa a mohli prežiť.
3. Iní hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohu, aby sme dostali obilie v tomto hlade.
4. Ďalší zase vraveli: Na zaplatenie dane kráľovi za svoje polia a vinice sme si museli požičať peniaze.
5. Veď my sme takí istí ľudia ako naši súkmeňovci, ich synovia sú takí istí ako naši synovia, a predsa musíme predávať vlastných synov a vlastné dcéry do otroctva — a niektoré z našich dcér sú už zotročené — sme však bezmocní. Naše polia a vinice patria iným.
6. Keď som počul ich volanie o pomoc a tieto slová, veľmi som sa nahneval.
7. Rozhodol som sa, že vezmem na zodpovednosť šľachticov a predákov a vytknem im: Vy úžerníčite na úkor svojich bratov. Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie
8. a povedal som im: My sme podľa svojich možností vykúpili z otroctva svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom. Vy však sami predávate do otroctva svojich bratov a ich potom predávajú nám. Nato umĺkli a nenašli slova.