4. Vtedy Júdovci hovorili:Ochabuje nosičova sila,ruín je priveľaa my nevládzemedobudovať hradby.
5. Naši protivníci hovorili: Nič nebudú vedieť, nič nezbadajú skôr ako prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu.
6. Židia, ktorí bývali v ich blízkosti, prišli a varovali nás aspoň desaťkrát: Kamkoľvek sa obrátite, odvšadiaľ idú proti nám!
7. Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi.
8. Rozhliadol som sa, vzpriamil a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti.
9. Naši nepriatelia počuli, že sme sa to dozvedeli, a že Boh zmaril ich zámer. Všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý ku svojej práci.
10. Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy, štíty, luky a panciere a velitelia stáli za celým domom Júdu.
11. Tí, čo stavali hradby, aj tí, čo nosili a nakladali bremená, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň.