10. Pri skaze dcéry môjho ľuduruky jemnocitných žienuvarili vlastné deti,poslúžili im za pokrm.
11. Hospodin vylial svoje rozhorčenie,svoj pálčivý hnev,roznietil na Sione oheňa ten pohltil jeho základy.
12. Králi zemea všetci obyvatelia sveta neverili,že protivník a nepriateľmôže prejsť bránami Jeruzalema.
13. Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov,pre viny jeho kňazov,ktorí prelievali krv spravodlivýchuprostred neho.
14. Zaslepení blúdili ulicami,pošpinení krvou,takže sa nik nechceldotknúť ich odevu.
15. Vyhnite sa, ste nečistí! Tak volali na nich.Vyhnite sa, vyhnite sa, nedotýkajte sa!Keď sa vzdialili a odtackali,hovorilo sa medzi národmi:Nebudú viac nikde vítaní!
16. Sám Hospodin ich rozdelil,viac na nich nevzhliadne.Kňazov si nikto nectil,starším nikto nepreukázal milosrdenstvo.
17. Ešte sa naše oči unavovaliočakávaním našej pomoci. Márne.Na našej stráži sme čakali na národ,ktorý nemohol pomôcť.
18. Číhali na naše kroky,nemohli sme chodiť po našich uliciach.Priblížil sa náš koniec, naplnili sa naše dni,určite nastal náš koniec.
19. Naši prenasledovateliaboli rýchlejší než nebeské orly,naháňali nás po horách,striehli na nás v púšti.
20. Duch nášho života, Hospodinov pomazaný,bol chytený do ich jám.O ňom sme hovorili:V jeho tôni budeme žiť medzi národmi.
21. Len sa teš a raduj, dcéra Edóm,čo bývaš v krajine Úc!Aj po teba príde kalich,opojíš sa a obnažíš.
22. Dcéra Sion, odpykaná je tvoja vina,Boh ťa už viac neodvedie do zajatia.Potrestá tvoju vinu, dcéra Edóm,odhalí tvoje hriechy.