10. Starci dcéry Sionsedia na zemi a mlčia,sypú si prach na hlavu,opásali sa vrecovinou.Jeruzalemské pannyzvesili hlavy po zem.
11. Pre slzy mi chabne zrak,moje vnútro je rozrušené,na zem sa vylieva moja pečeňnad skazou dcéry môjho ľudu,keď hynie nemluvňa i dojčana námestiach mesta.
12. Kde je obilie a víno?,vravia svojim matkám,keď skonávajú ako ranenína uliciach mesta,keď vypúšťajú dušuv náručí svojich matiek.
13. Čože mám o tebe povedať,k čomu ťa pripodobniť,dcéra jeruzalemská?S čím ťa porovnať,aby som ťa potešil,panenská dcéra Sion?Veď tvoja ranaje veľká ako more,ktože ťa uzdraví?
14. Tvoji proroci ti vo videniachpredpovedali márnosť a hlúposť,neodkrývali tvoju vinu,aby zmenili tvoj údel.Oznamovali ti veštby,samý klam a zvod.
15. Všetci okoloidúcizalamovali nad tebou ruky,híkali a krútili hlavaminad jeruzalemskou dcérou:Toto je mesto,o ktorom vraveli,že je vrcholom krásya potešením celej zeme?
16. Všetci tvoji nepriateliaotvárali proti tebe ústa,škerili sa a cerili zuby,hovorili: Pohltili sme ju!Práve toto je deň,v ktorý sme dúfali.Dokázali sme to!
17. Hospodin vykonal, čo si zaumienil.Uskutočnil, čo hovoril,čo prikázal už za pradávnych dní.Ničil bez súcitu.Nepriateľ zajasal nad tebou,Pán doprial víťazstvo tým, čo ťa sužovali.