1. Beda mi!Som ako po letnej oberačke ovocia.Som ako paberky po oberačke hrozna.Niet totiž hrozna na jedenie,niet raných fíg,po ktorých túži srdce.
2. Vymizli zbožní z krajiny;niet úprimného medzi ľuďmi,všetci sa chystajú prelievať krv.Jeden na druhého poľuje sieťou.
3. Ich ruky sú upriamené na zlo,aby ho obratne vykonali;knieža i sudca žiadajú úplatoka mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby;tak prevracajú právo.
4. Najlepší z nich je ako bodliaka najstatočnejší z nich je ako tŕňový plot.Nastal deň tvojho trestu;teraz bude zmätok medzi nimi.
5. Neverte blížnemu;nedôverujte priateľovi!Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou,ktorú máš v náručí.
6. Lebo syn znevažuje otca,dcéra povstáva proti svojej matke,nevesta proti svokre;nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
7. Ja však chcem hľadieť na Hospodina,čakať budem na Boha svojej spásy.Môj Boh ma vypočuje.
8. Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja!Ak som padol, povstanem,ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.
9. Musím znášať hnev Hospodinov,lebo som sa prehrešil proti nemu,dokiaľ neurovná môj spora nepomôže mi k právu.Vyvedie ma na svetloa uzriem jeho spásonosný skutok.
10. Potom to uvidí moja nepriateľka,a hanba pokryje tú, čo mi hovorila:Kde je Hospodin, tvoj Boh?Moje oči sa popasú na nej,keď bude pošliapaná sťa blato na uliciach.
11. To bude deň budovania tvojich múrov,v ten deň rozšíri tvoje hranice.
12. V ten deň prídu k tebeod Asýrie po Egypt,od Egypta po Eufrat,od jedného mora k druhémua od jedného vrchu k druhému,
13. hoci zem bola pustatinoupre jej obyvateľov,pre ovocie ich skutkov.
14. Pas svoj ľud svojou berlou,ovce svojho dedičstva,ktoré bývajú osamote v leseuprostred ovocného sadu.Nech sa pasú v Bášane a Gileádeako za starodávnych čias.
15. Ukážem im predivné veciako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta.