4. Každý bude sedieť pod svojím viničoma pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí,lebo ústa Hospodina zástupov prehovorili.
5. Aj keď všetky národy chodia v mene svojich bohov,my však budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Bohana večné veky.
6. V ten deň— znie výrok Hospodina —pozbieram, čo kríva,zhromaždím, čo je zahnanéa s čím som zle nakladal.
7. Z toho, čo kríva, urobím zvyšoka z toho, čo je zahnané, mocný národ.Hospodin bude kraľovať nad nimina vrchu Sion odteraz až naveky.
8. Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion,dostaví sa a vráti sa k tebe predchádzajúca vláda,kráľovstvo pre dcéru Jeruzalem.
9. Prečo teraz tak hlasno kričíš?Či nieto kráľa v tebe? Či zahynul tvoj radca,že sa ťa zmocnili bolesti ako rodičku?
10. Zvíjaj sa a tlač, dcéra Sion, ako rodička,lebo teraz musíš vyjsť z mesta a budeš bývať na poli.Pôjdeš až do Babylonu, tam budeš zachránená.Tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov.