4. obidve obličky a tuk na nich i na slabinách. Lalok z pečene sa oddelí spolu s obličkami.
5. Kňaz to spáli na oltári ako ohňovú obetu Hospodinovi. Taká je obeta za vinu.
6. Každý kňaz smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá.
7. Rovnaký zákon platí pre obetu za hriech, ako aj pre obetu za vinu. Bude patriť kňazovi, ktorý touto obetou koná obrad zmierenia.
8. Kňazovi, ktorý prináša spaľovanú obetu za niekoho, bude patriť koža z obety, ktorú obetoval; bude jeho.
9. Aj každá pokrmová obeta, ktorá sa piekla v peci, ako aj všetko, čo bolo pripravené v hrnci alebo na panvici, bude patriť kňazovi, ktorý ju obetoval; bude jeho.
10. Každá pokrmová obeta zamiesená olejom alebo suchá bude patriť rovnakým dielom všetkým Áronovým synom.
11. Toto je zákon obety spoločenstva, ktorá sa prináša Hospodinovi.
12. Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej olejom.
13. Okrem koláčov prinesie ako svoj obetný dar kvasený chlieb k svojej ďakovnej obete spoločenstva.
14. Z každého daru prinesie po jednom kuse ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi. Patrí kňazovi, ktorý kropí krvou z obety spoločenstva; bude jeho.
15. Mäso z jeho ďakovnej obety spoločenstva sa musí zjesť v deň obetovania. Nič z neho sa nesmie nechať do rána.
16. Ak svoj obetný dar prináša podľa sľubu alebo dobrovoľného záväzku, má sa zjesť v deň, keď bola obeta prinesená; zostatok z nej sa však môže zjesť aj v nasledujúci deň.
17. No ak by z obetovaného mäsa zostalo aj na tretí deň, musí sa to spáliť.