4. Potom si vyzlečie rúcho a oblečie si iné, vynesie mastný popol von za tábor na čisté miesto.
5. Oheň na oltári sa musí stále udržovať, nesmie vyhasnúť. Kňaz na ňom každé ráno zapáli drevo a rozloží spaľovanú obetu a spáli na ňom tuk z obiet spoločenstva.
6. Oheň musí neustále horieť na oltári, nesmie vyhasnúť.
7. Toto je zákon o pokrmovej obete: Nech ju Áronovi synovia prinesú k oltáru pre Hospodina.
8. Jeden z nich z pokrmovej obety vezme za hrsť jemnej múky s olejom i všetko kadidlo, ktoré je na pokrmovej obete, a spáli to na oltári. Bude to príjemná vôňa na pripomienku Hospodinovi.
9. Čo z pokrmovej obety zostane, to zje Áron a jeho synovia. To sa bude jesť nekvasené na posvätnom mieste. Bude sa to jesť na nádvorí stanu stretávania.
10. Nesmie sa to piecť ako kvasené. Dal som im to ako podiel svojich ohňových obiet. Je to svätosväté ako obeta za hriech a za vinu.
11. Smie to jesť každý mužský príslušník spomedzi Áronovcov. Toto ustanovenie o ohňových obetách Hospodina platí večne pre vaše pokolenie. Čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté.
12. Hospodin povedal Mojžišovi:
13. Toto je obetný dar Árona a jeho synov, ktorý prinesú Hospodinovi v deň svojho pomazania: desatinu éfy jemnej múky ako pravidelnú pokrmovú obetu, polovicu ráno a polovicu večer.
14. Pripraví ju zamiesenú olejom na platni. Pokrmovú obetu prinesieš rozdrobenú na kúsky. Bude to príjemná vôňa Hospodinovi.
15. Pripraví ju syn, ktorý má nastúpiť na jeho miesto ako pomazaný kňaz. To je trvalé ustanovenie Hospodina. Celá obeta sa má spáliť.
16. Každá pokrmová obeta kňaza bude celožertva. Nesmie sa jesť.
17. Hospodin povedal Mojžišovi:
18. Povedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obete za vinu. Na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeta, bude sa zabíjať pred Hospodinom aj obeta za hriech. Je svätosvätá.