17. Znenávidel som život,lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom,veď všetko je márnosť a honba za vetrom.
18. Znenávidel som všetku svoju námahu,ktorou som sa umáral pod slnkom,ktorú zanechám človeku, čo príde po mne.
19. Kto vie, či bude múdry alebo hlúpy?Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhala v čom som bol múdry pod slnkom— aj to je márnosť.
20. Odvrátil som sa, aby som pochyboval o celej svojej námahe,ktorou som sa namáhal pod slnkom.
21. Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne,ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal— aj to je márnosť a veľké zlo.
22. Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu,ktorými sa umáral pod slnkom,
23. keď každý jeho deň je boľavou ranoua mrzutosť je jeho zamestnaním,ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie?Aj toto je márnosť.
24. Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky.
25. Veď kto môže jesť a užívať bez neho?
26. Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.