12. Obzeral som sa, aby som videl múdrosť,bláznovstvo a hlúposť.Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi?To, čo robili dávno iní.
13. Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou,akú výhodu má svetlo pred tmou:
14. múdry má svoje oči na hlave,ale hlupák chodí v tme.Viem však aj to,že ich stihne rovnaký údel.
15. Potom som si pomyslel:Ak aj mňa stretne údel hlupáka,načo som sa potom stal nadmieru múdrym?Pomyslel som si, že aj to je márnosť,
16. lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka.V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne.Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?!
17. Znenávidel som život,lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom,veď všetko je márnosť a honba za vetrom.
18. Znenávidel som všetku svoju námahu,ktorou som sa umáral pod slnkom,ktorú zanechám človeku, čo príde po mne.
19. Kto vie, či bude múdry alebo hlúpy?Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhala v čom som bol múdry pod slnkom— aj to je márnosť.
20. Odvrátil som sa, aby som pochyboval o celej svojej námahe,ktorou som sa namáhal pod slnkom.
21. Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne,ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal— aj to je márnosť a veľké zlo.
22. Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu,ktorými sa umáral pod slnkom,
23. keď každý jeho deň je boľavou ranoua mrzutosť je jeho zamestnaním,ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie?Aj toto je márnosť.
24. Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky.
25. Veď kto môže jesť a užívať bez neho?