10. Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel,nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti,lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahya to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy.
11. No keď som sa pozeral na celú moju činnosť,ktorú vykonali moje ruky,a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil,a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom.Niet trvalého zisku pod slnkom.
12. Obzeral som sa, aby som videl múdrosť,bláznovstvo a hlúposť.Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi?To, čo robili dávno iní.
13. Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou,akú výhodu má svetlo pred tmou:
14. múdry má svoje oči na hlave,ale hlupák chodí v tme.Viem však aj to,že ich stihne rovnaký údel.
15. Potom som si pomyslel:Ak aj mňa stretne údel hlupáka,načo som sa potom stal nadmieru múdrym?Pomyslel som si, že aj to je márnosť,
16. lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka.V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne.Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?!
17. Znenávidel som život,lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom,veď všetko je márnosť a honba za vetrom.
18. Znenávidel som všetku svoju námahu,ktorou som sa umáral pod slnkom,ktorú zanechám človeku, čo príde po mne.
19. Kto vie, či bude múdry alebo hlúpy?Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhala v čom som bol múdry pod slnkom— aj to je márnosť.