4. použili úskok: opatrili sa stravou, na osly naložili staré vrecia a staré, otrhané a poplátané kožené mechy na víno,
5. obuli si starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty. Všetok chlieb, ktorým sa zásobili, bol suchý a pomrvený.
6. Takto išli k Jozuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu aj Izraelitom: Prišli sme z ďalekej krajiny, uzavrite s nami zmluvu.
7. Izraeliti povedali Chivvijom: Azda bývate medzi nami, ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?
8. Títo však odpovedali Jozuovi: Sme tvojimi služobníkmi. Jozua sa ich opýtal: Kto ste a odkiaľ prichádzate?
9. Odpovedali mu: Z ďalekej krajiny prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli správu o ňom, o všetkom, čo urobil v Egypte,
10. a o všetkom, čo urobil dvom amorejským kráľom za Jordánom: chešbónskemu kráľovi Síchonovi a bášanskému kráľovi Ógovi v Aštaróte.
11. Preto nám naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny povedali: Naberte si potravy na cestu, choďte im naproti a povedzte im: My sme vaši služobníci, uzavrite teraz s nami zmluvu.
12. Toto je náš chlieb. Z domu sme si ho vzali na cestu teplý, keď sme sa vybrali k vám, a teraz sa pozrite, zoschol a rozmrvil sa.
13. Toto sú naše kožené mechy na víno. Keď sme si ich napĺňali, boli nové. Pozrite, sú potrhané. Naše šaty a obuv sú zodraté od príliš dlhej cesty.
14. Izraelskí muži vzali z ich potravy, ale nepýtali sa na Hospodinov výrok.
15. Jozua sa s nimi pokojne dohodol a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá žiť, a predstavení pospolitosti to prísažne potvrdili.
16. Po troch dňoch od uzavretia zmluvy sa však dopočuli, že títo ľudia sú zblízka a bývajú uprostred nich.
17. Nato sa Izraeliti vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú Gibeón, Kefíra, Beerót a Kirjat-Jearím.
18. Izraeliti ich však nepobili, lebo predstavení pospolitosti prisahali na Hospodina, Boha Izraela. Celá pospolitosť však reptala proti predstaveným.
19. Všetci predstavení povedali celej pospolitosti: Prisahali sme na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť.
20. Urobiť s nimi môžeme len to, že ich necháme žiť, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali.
21. Potom im predstavení povedali: Nech ostanú žiť! Stali sa potom drevorubačmi a nosičmi vody pre celú pospolitosť, ako povedali predstavení.
22. Jozua ich zvolal a prihovoril sa im: Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali, že ste zďaleka, hoci bývate medzi nami?