3. Jozua si urobil kamenné nože a obrezal Izraelitov pri pahorku Aralót.
4. Jozua ich obrezal z toho dôvodu, že všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, všetci muži, bojovníci, pomreli cestou na púšti pri východe z Egypta.
5. Všetok ľud, ktorý vyšiel, bol obrezaný, ale nik z ľudu, ktorý sa narodil cestou na púšti pri východe z Egypta, nebol obrezaný.
6. Izraeliti totiž putovali púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynul všetok ľud, bojovníci, ktorí vyšli z Egypta, lebo neposlúchali Hospodinov hlas. Hospodin im totiž prisahal, že neuvidia krajinu, ktorú Hospodin prísažne sľúbil ich otcom, že ju dá nám — krajinu oplývajúcu mliekom a medom.
7. Namiesto nich postavil ich synov a tých Jozua obrezal, lebo boli neobrezaní. Cestou ich totiž neobrezali.
8. Keď už bol všetok ľud obrezaný, zostali v tábore, kým sa im rana nezahojila.
9. Potom Hospodin Jozuovi povedal: Dnes som vás zbavil egyptskej potupy. Preto sa to miesto dodnes volá Gilgál.
10. Keď Izraeliti táborili v Gilgále, svätili slávnosť Paschy večer v štrnásty deň toho mesiaca na jerišských stráňach.
11. Na druhý deň po Pasche jedli z úrod zeme: nekvasený chlieb a v ten istý deň aj pražené zrno. Pretože v tento deň
12. jedli z plodov zeme, manna prestala. Keďže Izraeliti už mannu nemali, v tom roku jedli z úrod Kanaána.
13. Keď bol Jozua pri Jerichu, podíval sa a videl, že oproti nemu stojí niekto s vytaseným mečom v ruke. Jozua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?