17. Hospodin je náš Boh. On vyviedol nás a našich otcov z Egypta, z domu otroctva. Pred našimi očami urobil veľké znamenia a chránil nás po celej ceste, ktorou sme šli, i medzi všetkými národmi, cez ktoré sme prechádzali.
18. Hospodin vyhnal spred nás všetky národy i Amorejčanov, ktorí bývali v tejto krajine, pred nami. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo on je náš Boh.
19. Vtedy povedal Jozua ľudu: Nemôžete slúžiť Hospodinovi, lebo on je svätý Boh, žiarlivý Boh, ktorý vám neodpustí priestupky a hriechy.
20. Ak opustíte Hospodina a budete slúžiť iným bohom, odvráti sa a bude s vami zle zaobchádzať, zničí vás, hoci predtým s vami zaobchádzal dobre.
21. Ľud však odvetil Jozuovi: Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi!
22. Jozua povedal ľudu: Vzájomne ste si svedkami, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste mu slúžili. Oni odpovedali: Sme svedkami.
23. Teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a nakloňte svoje srdce k Hospodinovi, Bohu Izraela.
24. Nato ľud povedal Jozuovi: Budeme slúžiť Hospodinovi, nášmu Bohu, a budeme poslúchať jeho hlas.
25. V ten deň uzavrel Jozua s ľudom zmluvu, dal mu ustanovenia a právne predpisy v Sícheme.
26. Jozua napísal všetky tieto slová do knihy Hospodinovho zákona. Potom vzal veľký kameň a postavil ho pod dub pri posvätnom mieste Hospodina.
27. Jozua povedal všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám povedal Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha.
28. Potom Jozua prepustil ľud do jeho dedičného vlastníctva.