20. Či Hospodinov hnev neprišiel na celú izraelskú pospolitosť, keď sa Zerachov syn Áchan dopustil vierolomnosti na veciach pod kliatbou, hoci šlo len o jedného človeka? Či nezomrel pre svoju vinu?
21. Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše odpovedali predákom tisícok Izraela:
22. Boh silný, Boh Hospodin, Boh silný, Boh Hospodin to vie a nech to vie aj Izrael: Ak je to zo vzbury alebo vierolomnosti proti Hospodinovi, nech nás ani dnes neochraňuje.
23. Ak sme si však postavili oltár, aby sme sa odvrátili od Hospodina a obetovali na ňom spaľovanú obetu alebo pokrmovú obetu alebo obetu spoločenstva, nech nás Hospodin potresce.
24. Postavili sme ho skôr z obavy, že v budúcnosti by mohli vaše deti povedať našim deťom: Čo máte spoločné s Hospodinom, Bohom Izraela?
25. Veď Hospodin určil Jordán za hranicu medzi vami a nami. Rúbenovci a Gádovci, nemáte podiel na Hospodinovi! Tým by vaše deti zavinili, že naše deti by sa prestali báť Hospodina.
26. Preto sme si povedali: Postavme si oltár nie na spaľovanú obetu ani nie na obety s hostinou,
27. ale aby bol svedkom medzi vami a nami, ako aj medzi našimi potomkami, že chceme svojimi spaľovanými obetami, obetami s hostinou, ako aj obetami spoločenstva konať službu Hospodinovi pred jeho tvárou. Potom v budúcnosti nepovedia vaše deti našim deťom: Vy nemáte podiel na Hospodinovi!
28. Povedali sme si teda: Ak by v budúcnosti takto hovorili, či už nám alebo našim potomkom, odpovieme im: Pozrite na podobu Hospodinovho oltára, ktorý zhotovili naši otcovia, ale nie na spaľované obety ani na obety s hostinou, ani na obety spoločenstva, ale aby bol svedkom medzi nami a vami.