5. Keď sa zotmelo a mestská brána sa zatvárala, odišli. Neviem, kam odišli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte.
6. Ona ich však vyviedla na strechu a skryla ich pod ľan, ktorý tam bol rozložený.
7. Jerišskí muži ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom. Len čo prenasledovatelia vyšli, bránu za nimi zatvorili.
8. Vyzvedači sa ešte ani neuložili na spánok, keď Ráchab vyšla k nim na strechu
9. a povedala: Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že nás zachvátil strach pred vami a že všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred vami.
10. Počuli sme totiž, ako Hospodin pred vami vysušil vody Červeného mora, keď ste vychádzali z Egypta. Počuli sme aj to, čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchonovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu.
11. Keď sme to počuli, ochablo nám srdce a stratili sme odvahu pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi.
12. Teraz mi však prisahajte na Hospodina, že tak, ako som vám milosrdenstvo preukázala ja, tak aj vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie,
13. že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov aj moje sestry a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou.
14. Muži jej potom povedali: Vlastným životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť. Keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.
15. Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo dom mala na hradbách. Bývala totiž na hradbách.
16. Povedala im: Choďte do hôr, aby vás prenasledovatelia nestretli, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa oni nevrátia. Potom choďte svojou cestou.
17. Muži jej povedali: Budeme oslobodení od tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala,