9. Ďalej hranica zostupuje k potoku Kána. Mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Hranica Menaššeho sa však tiahne severne od potoka a končí sa pri mori.
10. Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jissákara.
11. Na území Jissákara a Ašéra patril Menaššemu: Bét-Šeán a priľahlé osady, Jibleám a priľahlé osady, obyvatelia Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Taanaku a priľahlé osady, obyvatelia Megidda a priľahlé osady, tri horské pásma.
12. Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine.
13. Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k robote, no nedokázali ich vyhnať.
14. Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva len jeden podiel a jednu čiastku? My sme predsa veľký národ, lebo nás Hospodin doteraz požehnával.
15. Jozua im odvetil: Ak ste veľký národ a pohorie Efrajim vám nestačí, choďte do lesa a klčujte zem v krajine Perizzejov a Refájov.
16. Jozefovi potomkovia povedali: Pohorie nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí bývajú v údolí, majú železné vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľahlých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.
17. Jozua povedal Jozefovmu domu, Efrajimovcom a Menaššeovcom: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel,
18. ale aj pohorie bude tvoje. Ak je tam les, vyklčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vyženieš Kanaánčanov, hoci majú železné vozy a sú silní.