5. Izraeliti urobili, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a rozdelili krajinu.
6. Vtedy prišli Júdovci k Jozuovi v Gilgále a Kenizzej Káleb, syn Jefunneho, mu povedal: Ty vieš, čo povedal Hospodin Božiemu mužovi Mojžišovi v Kádeš-Barnei o mne a o tebe.
7. Mal som štyridsať rokov, keď ma služobník Hospodinov Mojžiš poslal z Kádeš-Barney preskúmať krajinu. Ja som mu podal správu podľa svojho svedomia.
8. Moji bratia, čo šli so mnou, prestrašili srdce ľudu. Ja som sa však pridŕžal Hospodina, svojho Boha.
9. V ten deň Mojžiš prisahal: Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude dedičným vlastníctvom tebe a tvojim synom naveky, lebo si sa vždy pridŕžal Hospodina, môjho Boha.
10. Hospodin ma doteraz zachoval nažive, ako sľúbil. Uplynulo už štyridsaťpäť rokov odvtedy, ako to Hospodin povedal Mojžišovi, keď Izrael chodil po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov.
11. Ešte aj dnes som taký silný, ako keď ma vyslal Mojžiš. Aj dnes mám takú silu ísť do boja, akú som mal vtedy.
12. Preto daj mi teraz toto pohorie, o ktorom hovoril Mojžiš v onen deň, lebo sám si vtedy počul, že tam sú Anákovci a veľké opevnené mestá. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, ako povedal Hospodin.
13. Jozua požehnal Káleba, syna Jefunneho, a za dedičné vlastníctvo mu dal Hebron.
14. Takto sa stal Hebron dedičným vlastníctvom Kenizzeja Káleba, syna Jefunneho, a je ním dodnes, pretože sa vždy pridŕžal Hospodina, Boha Izraela.
15. Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba. Arba bol totiž najväčším človekom medzi Anákovcami. Krajina mala pokoj od vojny.