8. Nikto nevráža do druhého,každý ide svojím smerom,i cez strely sa neprestajne rútia.
9. Vtrhnú do mesta,vybehnú na hradby,vystúpia na domy,vlezú ako zlodej cez okná.
10. Pred nimi sa zatrasie zem,nebesá sa zachvejú,slnko a mesiac stemnejúa hviezdy stratia svoj jas.
11. Hospodin vydá povel svojmu vojsku,lebo jeho tábor je veľmi veľkýa mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz.Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný.Kto ho môže zniesť?
12. Teraz však— znie výrok Hospodina —vráťte sa ku mnecelým srdcom a pôstom,plačom a nárekom!
13. Roztrhnite si srdcia a nie rúcha,vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu!Veď je milostivý a milosrdný,trpezlivý a veľmi ľútostivý,lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14. Kto vie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová i nápojová obetapre Hospodina, vášho Boha.
15. Zatrúbte na roh na Sione!Vyhláste posvätný pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16. Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi nevesta zo svojej komôrky.
17. Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi,služobníci Hospodina, a nech prosia:Ušetri, Hospodin, svoj ľud,a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.Prečo by mali vravieť medzi národmi:Kdeže je ich Boh?
18. Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinua zľutuje sa nad svojím ľudom.
19. Hospodin dá odpoveď svojmu ľudu:Hľa, posielam vám obilie, mušt i oleja nasýtite sa tým.Viac vás už nevydám na potupu medzi pohanmi.
20. Vzdialim od vás nepriateľa zo severua zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny:jeho predný zástup do Východného moraa jeho zadný zástup do Západného mora.Jeho zápach sa bude roznášaťa hnilobný pach bude vystupovať,lebo si počínal velikášsky.