10. Pred nimi sa zatrasie zem,nebesá sa zachvejú,slnko a mesiac stemnejúa hviezdy stratia svoj jas.
11. Hospodin vydá povel svojmu vojsku,lebo jeho tábor je veľmi veľkýa mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz.Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný.Kto ho môže zniesť?
12. Teraz však— znie výrok Hospodina —vráťte sa ku mnecelým srdcom a pôstom,plačom a nárekom!
13. Roztrhnite si srdcia a nie rúcha,vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu!Veď je milostivý a milosrdný,trpezlivý a veľmi ľútostivý,lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14. Kto vie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová i nápojová obetapre Hospodina, vášho Boha.
15. Zatrúbte na roh na Sione!Vyhláste posvätný pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16. Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi nevesta zo svojej komôrky.
17. Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi,služobníci Hospodina, a nech prosia:Ušetri, Hospodin, svoj ľud,a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.Prečo by mali vravieť medzi národmi:Kdeže je ich Boh?
18. Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinua zľutuje sa nad svojím ľudom.
19. Hospodin dá odpoveď svojmu ľudu:Hľa, posielam vám obilie, mušt i oleja nasýtite sa tým.Viac vás už nevydám na potupu medzi pohanmi.