1. Elíhu znova prehovoril takto:
2. Vari to považuješ za správne, keď hovoríš:Moja spravodlivosť je väčšia ako Božia?
3. Hovoríš: Čo z toho máš?Čo mi prospeje, keď nehreším?
4. Odpoviem tebea zároveň i tvojim priateľom:
5. Zahľaď sa na nebo a pozoruj,sleduj oblaky, sú vyššie ako ty!
6. Ak si zhrešil, čo mu tým urobíš?A čo mu spôsobíš množstvom priestupkov?
7. Ak si spravodlivý, čo mu tým dáš,alebo čo z tvojej ruky prijme?
8. Tvoja bezbožnosť platí len na takého, ako si ty,a na človeka tvoja spravodlivosť.
9. Pre častý útlak ľudia kričia,spod nadvlády mocných volajú o pomoc.
10. Človek sa však nepýta: Kde je Boh, môj Tvorca,ten, čo dáva silu v noci,
11. ten, čo nás poučuje viac ako pozemskú zvera robí múdrejšími nad nebeské vtáctvo?
12. Tam kričia,ale on pre pýchu zlých neodpovedá.
13. Boh určite nevypočuje prázdne reči,Všemohúci si ich nevšimne,
14. o to skôr tak urobí, keď povieš, že ho nevidíš.Spor mu predložili, len naň čakaj!
15. Teraz, keďže jeho hnev nič netrestáa nedbá príliš na pochabosť,
16. Jób môže márne otvárať ústaa množiť slová bez rozmyslu.