1. Kiežby som mal na púšti prístrešie,kde nocujú pútnici,aby som mohol opustiť svoj ľuda odísť od neho.Veď všetci sú cudzoložnícia zberba zradcov.
2. Napínajú si jazyk ako luk,klamstvo, nie však vernosť,zavládlo v krajine.Páchajú jeden zločin za druhým,mňa však neuznávajú— znie výrok Hospodina.
3. Každý nech sa chráni pred svojím blížnym,nedôverujte ani svojmu bratovi,lebo každý brat je zbabelý podvodníka každý priateľ prichádza a ohovára.
4. Všetci sa navzájom podvádzajú,nehovoria pravdu,učia svoj jazyk hovoriť lož,vyčerpávajú sa zvrátenosťou.
5. Tvoj príbytok je uprostred podvodu.Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť— znie výrok Hospodina.
6. Preto takto hovorí Hospodin zástupov:Hľa, ja ich tavím a skúmam,veď akože mám konaťzoči-voči ich zločinnosti?
7. Ich jazyk je smrtiaci šíp,ich ústa hovoria lesť.Pokoj, hovorí niekto priateľovi,v srdci však chystá úklad.
8. Či ich nemám za to potrestať— znie výrok Hospodina —azda sa nemám pomstiťna národe, ako je tento?
9. Plačem a bedákam nad vrchmia nad pastvinami púšte žalostím,nikto tade neprejde, lebo sú vypálené,nepočuť hlas stád,od nebeských vtákov až po dobytok,všetko sa rozpŕchlo, odišlo.
10. Jeruzalem obrátim na rumovisko,na príbytok šakalov.Z judských miest urobímneobývanú pustatinu.
11. Kto je taký múdry,že si to vezme k srdcu a oznámi,čo mu hovorili ústa Hospodina?Prečo hynie krajinaako vypálená púšť,cez ktorú nikto neprejde?
12. Hospodin povedal: Pretože opustili môj zákon, ktorý som im dal, neposlúchali ma a nešli za mnou.