11. Ranu dcéry môjho ľuduliečia ľahkovážne.Hovoria: Pokoj, pokoj.Pokoja však niet.
12. Budú zahanbení,lebo sa dopúšťajú ohavnosti,vôbec sa totiž nehanbia,ani červenať sa nevedia.Preto padnú s tými,čo musia padnúť,padnú, až ich navštívim— znie výrok Hospodina.
13. Chcem oberať ich úrodu— znie výrok Hospodina —niet však hrozna na viniči,ani fíg na figovníku,ešte mu aj lístie uvädlo.Vydám ich tým, ktorí tadiaľ prechádzajú.
14. Prečo sedíme? Zhromaždime sa,poďme do opevnených miest,aby sme tam zahynuli!Veď Hospodin, náš Boh, nás zničía napojí nás jedovatou vodou,lebo sme sa prehrešili proti Hospodinovi.