1. V tom čase — znie výrok Hospodina — vyberú kosti judských kráľov, kosti kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov, kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov
2. a rozložia ich pred slnkom, mesiacom a všetkými nebeskými vojmi, ktoré milovali, ktorým slúžili, s ktorými chodili, ktorých sa vypytovali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, poslúžia ako hnoj na pole.
3. Milšia bude smrť ako život všetkým zvyškom, ktoré zostanú z tohto zločinného rodu, na každom mieste, kam ich vyženiem — znie výrok Hospodina zástupov.
4. Povieš im: Takto hovorí Hospodin:Ak niekto padne, či nevstane?Ak sa niekto odvráti,či sa nevráti späť?
5. Prečo sa tento ľud,odpadnutý Jeruzalem,sústavne odvracia?Pridržiavajú sa klamstvaa zdráhajú sa obrátiť.
6. Načúval som a počul som:Nehovoria pravdu,nikto neľutuje svoj zločin,aby povedal: Čo som to urobil?Každý beží ďalej ako kôň,ktorý sa ženie do boja.
7. Aj bocian pod nebompozná svoj čas;hrdlička, lastovička a žeriavdodržiavajú čas svojho príchodu,ale môj ľud nepoznáHospodinov právny poriadok.
8. Ako môžete povedať:Múdri smea zákon Hospodina máme?Lenže na lož ho menílživé rydlo pisárov.
9. Mudrci budú zahanbení,predesení a chytia ich.Opovrhli slovom Hospodina,akú múdrosť to majú?
10. Preto ich ženy vydám iným,ich polia dobyvateľom,veď od najmenšieho až po najväčšiehovšetci sú veľkí ziskuchtivci,od proroka až po kňazavšetci podvádzajú.