22. Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta o spaľovaných obetách a obetách s hostinou.
23. Dal som im iba tento príkaz: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste, ktorú vám prikazujem, aby sa vám dobre vodilo.
24. Oni ma však nepočúvali, neboli ochotní zbystriť sluch, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou.
25. Odo dňa, keď vaši otcovia vyšli z Egypta, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov, prorokov,
26. ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.
27. Keď im povieš všetky tieto slová, nebudú ťa počúvať, ak na nich zavoláš, neodpovedia ti.
28. Povedz im teda: Toto je národ, ktorý neposlúcha Hospodina, svojho Boha, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst.
29. Ostrihaj si vlasy a odhoď ich,na holiach zaspievaj žalospev!Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie,na ktoré sa hnevá.
30. Veď Júdovci robili, čo sa mi nepáči — znie výrok Hospodina. Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, aby ho poškvrnili.
31. Vystavili obetnú výšinu Tófet, ktorá je v Údolí Ben-Hinnóm, aby tam mohli prevádzať cez oheň svojich synov a dcéry, čo som im neprikázal, čo mi ani na myseľ neprišlo.
32. Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —, že už sa nebude hovoriť Tófet ani Údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia a Tófet sa pre nedostatok miesta stane pohrebiskom.
33. Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho, kto by ich odplašil.
34. Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty a krajina sa stane rumoviskom.