6. Veď takto hovorí Hospodin zástupov:Vyrubujte stromya stavajte proti Jeruzalemu val.Je to mesto,ktoré si zaslúži potrestanie,veď je v ňom samé násilie.
7. Ako zo studne vyviera voda,tak z neho vyviera zloba.Ozýva sa v ňom násilie a útlak,pred sebou mám stále chorobu a ranu.
8. Prijmi napomenutie, Jeruzalem,aby sa moja duša nevzdialila od teba,aby som z teba neurobil púšť,neobývanú krajinu.
9. Toto hovorí Hospodin zástupov:Ako dôkladne sa paberkuje vo vinohrade,tak sa stane so zvyškom Izraela.Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.
10. Komu mám hovoriťa koho varovať,čo by ma počúval?Ucho majú neobrezané,nemôžu vnímať.Slovo Hospodina majú na posmech,nemajú v ňom záľubu.
11. Naplnený som hnevom Hospodina,nevládzem ho viac držať.Vylejem ho na dieťa na ulicia na hlúčik zhromaždených mladíkov.Aj muža chytia so ženou,starca s tým, čo doplnil vek.
12. Ich domy si poberú iní,aj polia a ženy,lebo vystriem rukuproti obyvateľom krajiny— znie výrok Hospodina.
13. Veď všetci,od najmenšieho až po najväčšieho,sú veľkí ziskuchtivci,od proroka až po kňaza,všetci podvádzajú.
14. Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne.Hovoria: Pokoj, pokoj.Pokoja však niet.