Kapitoly

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9
  10. 10
  11. 11
  12. 12
  13. 13
  14. 14
  15. 15
  16. 16
  17. 17
  18. 18
  19. 19
  20. 20
  21. 21
  22. 22
  23. 23
  24. 24
  25. 25
  26. 26
  27. 27
  28. 28
  29. 29
  30. 30
  31. 31
  32. 32
  33. 33
  34. 34
  35. 35
  36. 36
  37. 37
  38. 38
  39. 39
  40. 40
  41. 41
  42. 42
  43. 43
  44. 44
  45. 45
  46. 46
  47. 47
  48. 48
  49. 49
  50. 50
  51. 51
  52. 52

Starý Zákon

Nový Zákon

Jeremiáš 52 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

Dodatok

Údel Cidkiju, Jeruzalema a kráľovstva

1. Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať a jedenásť rokov bol kráľom v Jeruzaleme. Jeho matka bola Chamútal, dcéra Jirmeju z Libny.

2. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil aj Jójakim.

3. Pre Hospodinov hnev došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol spred svojej tváre. Cidkija sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.

4. V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca, pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu, vybudovali okolo neho násyp na obliehanie.

5. Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju.

6. Na deviaty deň štvrtého mesiaca, keď sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud v krajine,

7. vznikol prielom do mesta a všetci bojovníci ušli. V noci vyšli z mesta po ceste, ktorá medzi dvoma múrmi viedla k bráne, ktorá bola pri kráľovskej záhrade, a utekali k Arábe, hoci Chaldeji obliehali mesto zo všetkých strán.

8. Vojsko Chaldejov však prenasledovalo kráľa Cidkiju. Dohonili ho na jerišských stepiach. Všetci jeho bojovníci od neho utiekli.

9. Kráľa zajali a odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v krajine Chamát a ten nad ním vyniesol rozsudok.

10. Babylonský kráľ dal zabiť Cidkijových synov pred jeho očami a v Rible dal pozabíjať aj všetky judské kniežatá.

11. Cidkijovi oslepil oči, spútal ho okovami. Potom ho babylonský kráľ odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára, a tam bol až do dňa svojej smrti.

12. V piatom mesiaci, na šiesty deň mesiaca, v jedenástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara prišiel veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan, ktorý stával v osobnej službe babylonského kráľa v Jeruzaleme,

13. podpálil Hospodinov chrám, vypálil kráľovský palác, všetky jeruzalemské domy a všetky veľké budovy.

14. Celé chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom osobnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema.

15. Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia chudobných z ľudu, aj zvyšok ľudí, ktorí zostali v meste, i zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi.

16. Z chudobných ľudí krajiny však veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ponechal niektorých ako vinohradníkov a roľníkov.

17. Bronzové stĺpy, ktoré patrili k Hospodinovmu chrámu, vozíky a bronzové more, ktoré bolo v Hospodinovom chráme, Chaldeji polámali a všetok bronz odviezli do Babylonu.

18. Vzali aj hrnce, lopaty, nože, kropeničky, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré sa používali pri bohoslužbe.

19. Veliteľ telesnej stráže vzal misy, panvice na uhlie, kropeničky, hrnce, svietniky, kadidlové panvice a misky na nápojové obety, či boli zo zlata, alebo zo striebra,

20. obidva stĺpy, jedno more a dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre Hospodinov chrám. Bronz všetkých týchto predmetov sa nedal ani odvážiť.

21. Pokiaľ ide o stĺpy: každý bol osemnásť lakťov vysoký a mal obvod dvanásť lakťov. Bol na štyri prsty hrubý a vnútri dutý.

22. Na ňom bola bronzová hlavica. Každá hlavica bola päť lakťov vysoká. Mriežkovanie a granátové jablká boli dookola hlavice. Všetko bolo z bronzu. Takisto mal granátové jablká aj druhý stĺp.

23. Granátových jabĺk na vonkajšej strane bolo deväťdesiatšesť. Celkovo bolo na mriežkovaní sto granátových jabĺk.

24. Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju a druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu.

25. Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, ďalej sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý vykonával odvody medzi ľudom krajiny, a šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, ktorí sa nachádzali v meste.

26. Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ich zajal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly.

27. Babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Rible v krajine Chamát. Júda musel odísť do zajatia zo svojej pôdy.

28. Toto je ľud, ktorý odviedol Nebúkadnecar do zajatia v siedmom roku svojho kraľovania: tritisícdvadsaťtri Júdovcov,

29. v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema,

30. v dvadsiatom treťom roku Nebúkadnecara veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia sedemstoštyridsaťpäť Júdovcov, celkovo štyritisícšesťsto duší.

Milosť pre Jójakina

31. V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jójakina, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil-Merodak omilostil judského kráľa Jójakina a prepustil ho z väzenia.

32. Hovoril s ním láskavo a jeho trón pozdvihol nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.

33. Zmenil mu zajatecký odev a jedával s ním stále, pokiaľ žil.

34. Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa každodennej potreby po celý život, až kým nezomrel.