15. Dom Izraela, z diaľky privediem proti tebe národ— znie výrok Hospodina —národ vytrvalý, pradávny,národ, ktorého jazyk nepoznáša nerozumieš, čo hovorí.
16. Jeho tulec je ako otvorený hrob,samí hrdinovia.
17. Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb,požerie tvojich synov i tvoje dcéry,požerie tvoje ovce i tvoj dobytok,požerie tvoje hrozno i tvoje figy,mečom dobyje tvoje opevnené mestá,na ktoré sa spoliehaš:
18. No ani v tie dni — znie výrok Hospodina — vás úplne nezničím.
19. Ak potom povedia: Prečo nám Hospodin, náš Boh, toto všetko urobil?, povedz im: Ako ste ma vy opustili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak vy budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá vám nepatrí.
20. Toto oznámte v Jákobovom domea vyhláste to aj v Judsku:
21. Počuj toto,národ hlúpy a nerozumný!Majú oči, ale nevidia,majú uši, ale nepočujú.
22. Či sa ma nebojíte?— znie výrok Hospodina.Či sa netrasiete predo mnou?Moru som určil piesok za brehako večnú hrádzu, ktorú neprekročí.Hoci dorážajú jeho vlny,nič nezmôžu, hoci hučia,neprekročia ju.
23. Tento národ však másrdce vzdorovité a odbojné;odvrátili sa a odišli.
24. Ani si nepomysleli:Bojme sa Hospodina, nášho Boha,ktorý v pravý čas dáva dážď,dážď skorý i neskorý,aj týždne, určené na žatvu,nám zachováva.
25. Vaše viny to narušili,vaše hriechy vás pozbavili šťastia.
26. Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci,čo zhrbení striehnu ako poľovníci,stavajú osídla na chytanie ľudí.