33. Stratila sa radosť i plesaniez ovocnej záhrady a z Moábska.Vínu z lisov urobím koniec,ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať,pokrik už nebude radostným pokrikom.
34. Krik z Chešbónu zaznieva až po Eleále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť.
35. V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina —, čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom.
36. Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane.
37. Veď každá hlava bude plešivá, každá brada oholená, na všetkých rukách budú zárezy a na bedrách vrecovina.
38. Na všetkých strechách v Moábsku a na jeho uliciach bude iba nárek, lebo som rozbil Moábsko ako nádobu, ktorá sa nikomu nepáči — znie výrok Hospodina.
39. Aké je len rozbité! Kvíľte! Ako sa len Moáb s hanbou obracia chrbtom! Moábsko vyšlo na posmech a hrôzu pred všetkými jeho susedmi.
40. Veď toto hovorí Hospodin:Ktosi priletí ako orol,rozprestrie krídla nad Moábskom.
41. Zajaté budú mestá,zabrané pevnosti.Srdce moábskych hrdinovbude v ten deň ako srdce ženypri pôrodných bolestiach.