32. Oplakávam ťa viac ako Jázer,vinič Sibmy,tvoje ratolesti prerástli more,siahali až k Jázeru.Do tvojej letnej oberačky a vinobraniavpadol ničiteľ.
33. Stratila sa radosť i plesaniez ovocnej záhrady a z Moábska.Vínu z lisov urobím koniec,ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať,pokrik už nebude radostným pokrikom.
34. Krik z Chešbónu zaznieva až po Eleále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť.
35. V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina —, čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom.
36. Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane.
37. Veď každá hlava bude plešivá, každá brada oholená, na všetkých rukách budú zárezy a na bedrách vrecovina.
38. Na všetkých strechách v Moábsku a na jeho uliciach bude iba nárek, lebo som rozbil Moábsko ako nádobu, ktorá sa nikomu nepáči — znie výrok Hospodina.