29. Počuli sme o pýche Moába,veľmi je pyšný,o jeho namyslenosti a pýche,nadutosti a povýšeneckom srdci.
30. Ja poznám — znie výrok Hospodina —jeho spupnosť,jeho táranie je bezobsažnéa jeho konanie bezcieľne.
31. Preto kvílim nad Moábskom,volám o pomoc pre celé Moábsko,vzdychám nad ľuďmi v Kír-Cherese.
32. Oplakávam ťa viac ako Jázer,vinič Sibmy,tvoje ratolesti prerástli more,siahali až k Jázeru.Do tvojej letnej oberačky a vinobraniavpadol ničiteľ.
33. Stratila sa radosť i plesaniez ovocnej záhrady a z Moábska.Vínu z lisov urobím koniec,ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať,pokrik už nebude radostným pokrikom.
34. Krik z Chešbónu zaznieva až po Eleále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť.
35. V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina —, čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom.