20. Na hanbu vyšlo Moábsko,je plné hrôzy;kvíľte a kričte,oznámte v Arnóne,že Moábsko je zničené.
21. Príde súd na rovinatý kraj, na Cholón, na Jahac a na Méfaat,
22. na Dibón, na Nebó a na Bét-Diblátajim,
23. na Kirjatajim, Bét-Gamúl a na Bét-Meón,
24. na Kerijót, na Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábska.
25. Odrezaný je roh Moábska,jeho rameno je zlomené —znie výrok Hospodina.
26. Opoj ho, lebo sa vyvyšoval nad Hospodina. Nech sa Moáb váľa v tom, čo vyvrátil, nech je sám na posmech.
27. Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho prichytili medzi zlodejmi, že si nad ním posmešne pokyvoval hlavou, kedykoľvek si o ňom hovoril?
28. Opustite mestá, bývajte v skaliskách,obyvatelia Moábska, buďte ako holub,čo hniezdi na okraji priepasti.
29. Počuli sme o pýche Moába,veľmi je pyšný,o jeho namyslenosti a pýche,nadutosti a povýšeneckom srdci.
30. Ja poznám — znie výrok Hospodina —jeho spupnosť,jeho táranie je bezobsažnéa jeho konanie bezcieľne.
31. Preto kvílim nad Moábskom,volám o pomoc pre celé Moábsko,vzdychám nad ľuďmi v Kír-Cherese.
32. Oplakávam ťa viac ako Jázer,vinič Sibmy,tvoje ratolesti prerástli more,siahali až k Jázeru.Do tvojej letnej oberačky a vinobraniavpadol ničiteľ.
33. Stratila sa radosť i plesaniez ovocnej záhrady a z Moábska.Vínu z lisov urobím koniec,ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať,pokrik už nebude radostným pokrikom.
34. Krik z Chešbónu zaznieva až po Eleále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť.
35. V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina —, čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom.