8. Preto oblečte si vrecovinu,plačte a nariekajte,lebo pálčivý Hospodinov hnevsa od nás neodvrátil.
9. V ten deň— znie výrok Hospodina —kráľ i kniežatá stratia odvahu,kňazi stŕpnua proroci zmeravejú.
10. Povedia: Ach, Pane, Hospodin,veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem.Veď si povedal: Budete mať pokoj;no teraz meč ohrozuje život.
11. V tom čase sa bude hovoriťtomuto ľudu a Jeruzalemu:Horúci vietor z hôľ, z púštesa valí na dcéru môjho ľudu,nie nato, aby previeval a čistil.
12. Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza,teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok.
13. Pozri, blíži sa ako oblaky,jeho vozy sú ako víchrica,jeho kone sú rýchlejšie ako orly.Beda nám, sme stratení!
14. Očisti si, Jeruzalem,srdce od zloby,aby si sa zachránil.Dokedy budeš v sebe uchovávaťzločinné plány?
15. Veď z Dánu prichádza správaa zlá správa z Efrajimského pohoria.
16. Pripomeňte národom,ohláste Jeruzalemu:Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajinya dvíhajú hlas proti judským mestám.
17. Obkľučujú ho poľní strážcovia,pretože mi vzdoroval— znie výrok Hospodina.
18. Tvoje cesty a skutkyti to spôsobili.Toto je tvoja zloba!Aká je len trpká!Preniká ti až do srdca.
19. Hruď moja, hruď moja,bolesťou sa zvíjam!Steny môjho srdca!Srdce sa mi búri,mlčať nemôžem.Veď moja dušapočuje zvuk trúby,bojový pokrik.
20. Skazu za skazou hlásia,lebo celá krajina je zničená.Náhle pustnú moje stany,v okamihu moje stanové závesy.
21. Dokedy mám hľadieť na zástavua počúvať zvuk trúby?
22. Veď hlúpy je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to synovia nerozumní, nechápaví.Múdri sú, keď chcú páchať zlo,ale dobro konať nevedia.
23. Pozeral som na krajinu,no bola pustá a prázdna,na nebesá,no ich svetla nebolo.
24. Pozeral som na vrchy,chveli saa všetky kopce sa klátili.
25. Pozeral som,no človeka nebolo,i všetko nebeské vtáctvo odletelo.
26. Pozeral som na ovocný sad,stal sa púšťoua zrútili sa všetky jeho mestápred Hospodinom,pred jeho pálčivým hnevom.