22. Veď hlúpy je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to synovia nerozumní, nechápaví.Múdri sú, keď chcú páchať zlo,ale dobro konať nevedia.
23. Pozeral som na krajinu,no bola pustá a prázdna,na nebesá,no ich svetla nebolo.
24. Pozeral som na vrchy,chveli saa všetky kopce sa klátili.
25. Pozeral som,no človeka nebolo,i všetko nebeské vtáctvo odletelo.
26. Pozeral som na ovocný sad,stal sa púšťoua zrútili sa všetky jeho mestápred Hospodinom,pred jeho pálčivým hnevom.
27. Veď takto hovorí Hospodin:Celá krajina sa stane pustatinou,ale úplne ju nezničím.
28. Pre toto bude žialiť krajinaa hore stmavnú nebesá,lebo som vyriekol, čo zamýšľam,neľutujem toa neodstúpim od toho.
29. Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcovuteká celé mesto,vchádzajú do húština vyliezajú na bralá.Všetky mestá sú opustenéa niet v nich obyvateľov.
30. Čo chceš robiť, ty, spustošená,že sa obliekaš do purpuru,zdobíš sa zlatým šperkoma zvýrazňuješ si oči líčidlom?Darmo sa krášliš!Tvoji milenci tebou opovrhujú,číhajú ti na život.
31. Veď počujem akoby výkrik rodičkyakoby stonanie prvorodičky,hlas sionskej dcéry,ktorá vzdycháa zalamuje rukami:Ach, beda mi,som bezmocná,vydaná vrahom napospas!