18. Báruch im povedal: Všetky tieto slová mi povedal a ja som ich atramentom zapísal do knihy.
19. Nato kniežatá povedali Báruchovi: Choď, schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš, aby nikto nevedel, kde ste.
20. Potom prišli ku kráľovi na nádvorie, zvitok však nechali v izbe pisára Elíšamu. So všetkým oboznámili kráľa.
21. Kráľ poslal Jehúdiho, aby priniesol zvitok. Jehúdi ho vzal z izby pisára Elíšamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa.
22. Kráľ sedel v zimnom dome — bol deviaty mesiac — a na ohnisku pred ním horel oheň.
23. Keď Jehúdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hádzal do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok.
24. Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tie slová, sa však nezľakli, ani si neroztrhli rúcho.
25. Hoci Elnátan, Delája a Gemarja naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich.
26. Kráľ prikázal Jerachmeelovi, kráľovmu synovi, Serájovi, Azríelovmu synovi, a Šelemjovi, Abdeelovmu synovi, aby chytili pisára Bárucha a proroka Jeremiáša. No Hospodin ich ukryl.
27. Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré napísal Báruch podľa Jeremiášovho rozprávania, Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina:
28. Znova si vezmi iný zvitok a napíš naň všetky predchádzajúce slová z prvého zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jójakim.
29. O judskom kráľovi Jójakimovi povedz: Toto hovorí Hospodin: Ty si spálil ten zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal, že babylonský kráľ určite príde, zničí túto krajinu a odstráni z nej ľud i zver?
30. Preto o judskom kráľovi Jójakimovi Hospodin hovorí toto: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón, a jeho mŕtvola bude pohodená vo dne na horúčave a v noci na mraze.
31. Potrescem jeho, jeho potomstvo i jeho sluhov pre ich previnenia a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Judska všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, no neposlúchali.